Stratený vodopád

Stratený vodopád podobne ako Stratený raj je tajné jedinečné miesto. Stratený vodopád je v Slovenskom Raji a, keďže je stratený, tak ho nehľadajte. Je stratený. My sme ho našli, tak ako každý rok sme sa bajkoch vybrali ho nájsť. Cesta ubieha rýchlo a už sme pri potoku. Prenášam bicykle cez potok, maskujeme ich lopúchmi a už sa predierame húštinou až do rokliny. Nič sa tam za rok nezmenilo, len celka na prístrešku sa nám začala trhať. Robíme pár fotiek a videi, skúmame okolie a hľadáme lebku Jastraba. Nebolo to ťažké, našli sme ju rýchlo. Trochu oddychujeme, kocháme sa majestátnosťou okolitých brál a veľkosťou starých stromov ktoré sa čnejú nad celým údolím. Škoda že je všade vápenec, inak by sme už v potoku dávno ryžovali zlato. Vyzerá to ako v knihách o prvých prospektoroch na Alijaške. Je to ale naše tajné útočisko, náš svet o ktorom vie iba pár ľudí. Ja,Patrik a Matúš.

Stratený Raj

Tak ako stratený vodopád aj stratený raj je stratené miesto a to doslova. Stratili sme presnú polohu a tak sme založili nový stratený raj. Neviem ktoré miesto je krajšie.Jedno aj druhé má svoje čaro, jedno aj druhé majú krásny čistý potôčik.To staré malo ajmalé jazierko.To nové má vlastnú banskú štôlňu. V blízkosti máme aj malú haldu v ktorej sa môžeme prerývať, čistú ľadovú vodu a poletuchu.Vážne, našli sme aj poletuchu, máme fotky 👍 ako dôkaz. Ešte sa tam tento tok vyberieme. A tie výhľady. Jednoducho Raj.

Kameňolom Tomášovce

Tých výletov do kameňolomu bolo viacero a tak ich zhrniem do jedného. V kameňolome sa nachádza pomerne rozsiahla jaskyňa do ktorej sme nakukli len raz. Vchod je dosť úzky a ja som mal problém sa odtiaľ dostať. Je to len puklinová jaskyňa a teda výzdobu robia len pavúky. Lom je pieskovcoví, ale sú tam žilky kremeňa a v SZ časti sú pekné skameneliny na ktoré tam s Matúšom občas chodíme. Hlavne mušle, hviezdicovky a podobné praveké zrúdy. Naposledy sme tam púšťali vetroň ale skalnatý povrch mu neprospel. Krídlo sa zlomilo. Dron prežil veľa pádov ale najhoršie bolo pristátie na borovici v 10 metrovej výške. Potvrdzujem že sa človek vyvinul z opice. Na strom som vyliezol.

Lúčky a Kalameny

Sú blízko seba, takže hor sa najprv k vodopádu. Vodopád pekný, aj okolie, pár skamenelých listov a už ideme do Kalamen. Bol október alebo November, takže už v celku kosa, ale aj tak nás to neodradilo. Rýchlo do plaviek a šup do teplej vody v jazierku. Trčia nám len hlavy z teplej vody. Testujeme rýchlosť pádu kameňov pod hladinou. Neviem aký fyzikálny jav to spôsobuje ale ponáraju sa na dno rýchlo. Naťahujeme čas, z teplej vody do ľadového vzduchu sa nám nechce. Už potme vyliezame. Drkoceme zubami. Na zem hádžem deku a rýchlo utieram Matúša nech je čím skor v teple, ale na mokré telo to nejde ľahko. Jaj, konečne je v aute zabalený v deke, ja sa ďalej klepem bosý pri aute. Kašlem na spodné prádlo, rýchlo zvršky na seba, skok do auta, kúrenie na plné gule a naberáme smer Red creek, alebo Iglovik ako sme premenovali Spišskú na počesť Islandu. O tomto víkende sa dozviete neskôr.

Špania dolina

To už tak dávnejšie bolo, ale tak mám fotky v mobile. Až v noci dochádzame do španej doliny. Penzión je v nejakej starej škole, našli sme ho rýchlo. Priamo v penzióne je aj výstava minerálov. Tak zbežne si ich obzeráme a ideme spať. Veď zajtra bude viac času. Večer ešte pozerám do mapy kde je najbližšia halda. Mala by byť blízko. Ráno rozlepíme oči pozeráme s Matúšom z okna a päta haldy je rovno pred oknom. Keby som bol Saxana tak zbieram šutre z izby. Najprv si ale ideme pozrieť múzeum, a dedinu, banícky orloj. Matúš fotí rád a fotí dobre a tak sa v tom vyžíva. Ešte že sú fotky uložené na kartu, nie na film. Nedoplatil by som sa. Už lezieme na haldu, ja zbieram vzorky a Matúš fotí okolie. Cestou späť stretáme rodákov zo Smižian a trochu kecáme. Batoh plný kameňov a zážitkov je naložený v aute a my s ním smer Iglovik.

Harmanec, Kremnica

Najprv sme sa vybrali na obed do super rybej reštaurácie Zlatý sivoň. Perfetné a chutné ryby. Po dobrom obede sme šli banským chodníkom hľadať zlato. To sme nenašli, ale kúsok elekra asi áno. Presunuli sme sa do Starej Kremničky na chalcedóny a limnokvarcity, ale najprv sme sa museli prebrodiť bentonitom. Našli sme pekné vzorky a o kúsok ďalej v záreze cesty aj pár achátov. Podvečer sme už išli hľadať náš penzión v Harmanci. Došli sme už potme, tak sme sa rýchlo vybalili a šli sme hľadať reštauráciu. V dedine nič. Poradili nám jednu pár kilometrov ďalej (kiež by sme to prepočuli). Čierna ovca. To je názov toho miesta finančného zatratenia. Matúš si vybral palacinku za 5€ a ja slivkové gule 3 kusy za 5€. No hrúza. Nie že by boli zlé, boli fajne, ale tá cena. Večer sme ešte pozerali na hviezdy a ráno späť do Igloviku.

Hrad Strečno

Bolo to už dávnejšie sme sa vybrali Matúš, Patrik a Ja navštíviť Strečno. Prvý pokus nám nevyšiel, došli sme až po záverečnej. Tentokrát sme išli skôr. Krásny výhľad, sokoliari, história. Proste pecka.

Hrad Zvolen

Myslím že v ten istý deň ako Strečno sme boli aj vo Zvolene. Hrad ako každý bol pekný, ale chlapcov viac očaril obrnený vlak. Zdržali sme sa tam podstatne dlhšie.

Stratený vodopád II

Druhý výlet na stratený vodopád. Tentokrát Matúšov dopravný prostriedok elektrická kolobežka. Vydržala cestu tam aj späť. Okrem obhliadky širšieho okolia nášho tajného miesta sme nazbierali huby a kopec pierok sojky pri nore nejakej lasice. Okrem toho sme v jaskyni pri vodopáde našli aj kopáčske náranie. Niekto sa snažil jaskyňu prehĺbyť. My sme sa o to nikdy nepokúšali. Vieme že v tejto nadmorskej výške to jaskyňa byť nemôže. Je to len hlbší výmoľ. Uvarili sme si čaj a trošku zveľadili náš kemp.

Dotyková ZOO

Kto nevie, už vedieť nebude. V tatrách bola dotyková zoo a tak sme sa s Matúšom šli zvierat podotýkať. Zaujimavá malá zoo. Vonku väčšie zvery, lev, tiger a drzé opice. Opice strašia návštevníkov nečakanými výpadmi od chrbta a tigre ktoré oštievajú ľudí ktorí sa priblížia. Dnu je to pokojnejšie. Pavúky, škorpióny a hady. Smial som sa keď Matúš ako jediný medzi dospelými nemal problém po sebe nechať loziť škorpióna, obrovského švába a pytóna. Bolo to super.

Stará Ľubovňa a iné

Tentokrát Matúš, Dávid a ja sme si spravili výlet na Ľubovniansky hrad. Hrad bol pekný ale v rekonštrukcii. Akurát sa natáčal nejaký dokument. Poletoval tam obrovský okamerovaný dron. Po prehliadke hradu sme šli do vojenského múze. To chlapcov bavilo viac. Skúsili si sajtku s guľometom, množstvo guľometov a pušiek, zákopy. Pekná prehliadka. Potom obed a ideme do Ružbach. Tam sme sa potúlali po parku, pozreli sme smrtné jamy. Ochutnali sme miestnu minerálku a načapovali sme aj dedkovi a babke z Red creeku.

Červený jarok / Red creek

Teraz pár slov o našej základni, chate v pri Igloviku. Drevená chata plná perfektných ľudí, kde deti zažívajú dobrodružstvá. Vďaka babke a dedkovi. Napríklad taký maškarný ples kde je dedko za sumo bojovníka a babka za ježibabu. Lesy sú tam pekné a tajomné. Krčivý les I,II a III. Večerné opekačky a nočné hry na skrývačku a skladanie skúšky odvahy. Človek by nepovedal kde všade sa dá skryť na tak malom pozemku. Do psej búdy, do suda, na dreváreň, pod striešku nad ohnisko a podobne. Výlety na huby, alebo len také naháňanie sa so psom. Lovenie motýľov. Na jar hľadanie stratených pukov na nedalekom jazere, objav v podobe starého písacieho stroja. V zime stavanie iglu na počesť amundsena, bezduché skákanie do závejov. hlavne keď už nie je veľa snehu tak je to skákanie do blata. Radi pozeráme na západy slnka, v noci na hviezdy. Poxorovanie zvierst. Drzé srnky ktoré sú schopné v noci zožrať všetko v záhradke. Kŕmenie sýkoriek, Radi strieľame z lukov. Jeden šíp sa mi takmer zaryl do strechy auta. Teraz máme novú zábavku - vystreľovanie vodných rakiet. Funguje to tak že do plastvej fľaše nalejete vodu, spravíte si ventil z korkovej zátky a ventilu. pripojíte pumpu a pumpujete. Po pár pumpnutiach 🤣 fľaša odletí aj 30 metrov. Naposledy sme takmer trafili okoloidúce auto. Super zábava. Ten kto pumpuje je celý mokrý a nohy od blata. Možno sa pýtate prečo nohy od blata? Skúste a uvidíte. Čo dodať k víkendom na chate s detmi? Sú to pekné chvíle plné srandy.

Hľadanie pokladov

Musím povedať že máme celkom veľké štastie. No kto sa môže pochváliť že už 4 krát našiel mapu k pokladu. My máme výhodu. Neďaleko má chatu ježibaba a tá nám vždy nejakú mapu hodí pod nohy alebo nám ju dá na miesto kde ju nájdeme. Potom už nasleduje to čo asi čakáte - hľadanie pokladu. Vždy sme ho našli. Samé pekné veci. Staré mince, bankovky, nožík, ďalekohľad, austrálske bumerangy. Tie bumerangy sme hneď otestovali na Bikšovej lúke. Už neviem komu ale niekomu oristál bumerang na jedinom strome na lúke. A pekne vysoko. No čo mi ostávalo ako naň vyliezť. Aspoň som mal pekný výhľad na celú lúku.

Opálové bane na pod Dubníkom

Zlákali nás drahé kamene 😀 a tak sme vyrazili s Patrikom a Matúšom do Dubnických baní. Ako prvé ma prekvapila zima. Chlapci naľahko takže Matúšovi som navliekol moju bundu, vošli by sa do nej ešte traja. Patrik starší - vydržal 😁. Opálov tam bola celá kopa, hneď by som ich zo skaly vysekal, ale asi by sa to sprievodcovi nepáčilo. Vonku pred baňou sme si ale na starej halde niečo vyhrabali. Síce len mliečne a sklenné a boli sme spokojný. Pohrabali sme sa ešte v potoku, ale tam nič. V tom nás zavolal sptievodca že za unimobunkou má obrovského hada. Podľa popisu sme tipovali pytóna. Keď sme prišli na miesto činu, čakala tam užovka stromová. Celkom veľká tak sme si ju pofotili a pokračovali v prerývani sto krát prerytej haldy. Odvtedy som tam bol ešte pár krá sám aj s bratom a podarilo sá nám nájsť aj pár kúskov drahého opálu.

Betliar

Počuli ste už o vode ktorá tečie hore kopcom? A chcete to aj vidieť. Ak áno, musíte ísť do Betliara. Ale najprv si pozrite zámok. Stojí to za to. Pekná expozícia. Za kaštielom je veľká záhrada plná stromov, niektoré aj exotické sú. Na ľavej strane záhrady v kopci je umelé koryto potoka ktoré v pozadí s upraveným kopcom vyzerá ako keby potok tiekol hore kopcom. Je to zaujímavý klam. Blízko sa oplatí pozrieť aj ľadovňu kde si gróf Andráši skladoval nanuky, alebo niečo iné aby sa mu to nepokazilo. Určite netreba navštíviť reštauráciu v Betliari kde nám vraj čerstvého pstruha robili 45 minút. A hostí nás tam bolo 6. Nuž čerstvého pstruha som piekol aj ja, ale nie 45 minút 🤣

Spišský hrad

Áno boli sme tam. Veďje to blízko. Boli sme na nočnej prehliadke. Bolo to celkom zaujímavé, len bolo trocha chladno. Ale výhľady boli pekné. Všade svetielka okolitých dedín a nad vami len hviezdna obloha.

Slavošovský tunel

Korpašský viadukt a Ochtiná

Keďže sme absolvovali Slavošovský tunel tak sme sa o 4 roky rozhodli pozrieť na jeho pokračovanie.Plán bol pôvodne iný, chceli sme ísť do Magnezitoviec na magnezit a trilobity. Počasie nám ale nevyšlo. Nad lomom bola búrka, tak sme šli pozrieť malý tunel a viadukt. Stavba to je úžasná. Hádzali sme dole kameňe a počítali čas kedy dopadne. Trošku sme si počas mrholenia posedeli v prístrešku a rozhodli sme sa že vylezieme hore nad tunel že čo tam je. Našli sme tam starú karbitku. Pekný úlovok. Už je doma vyčistená na poličke. Rýchlo sme ešte nazbierali vzorky magnezitu z násypu poľnej cesty a šli sme do Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Došli sme tam a že musíme čakať hodinu lebo skupinka je už dnu. Nakoniec tam pani pokladnička zavolala vysielačkou nech nás počkajú. Našťastie neboli ďaleko. Prehliadka bola super, veď Ochtinská aragonitová jaskyňa nie je nadarmo zaradená do svetového dedičstva unesco. Keď sme vyšli zjaskyne, vonku lialo.Museli sme trochu počkať. Cestou k autu sme sa ešte bavili o medveďoch a potom už rovno domou do Igloviku.

Teliatko a Dedinky I

Toto je náš prvý výlet do lomu Teliatko. Chvíľu trvalo kým sme to našli. Našťastie pri vstupe do Dobšinej ho je dobre vidieť, takže človek sa nejak v spleti uličiek nejako zorientuje. Prešli sme popribplote elektrárne a pred nami sa otvorila pomerne veľká plocha rozdelená mnohými roklinkami ktoré vznikajú pri silných dažďoch. Zbierali sme všetko čo nám prišlo pod ruky. Lizardit, serpentinit, malachit ale zatiaľ sme nenašli diamantoid pre ktorý sme tam šli. Nakoniec sme sa zastavili pri väčšom brale kde sme ho našli. Bol to balvan ktorý mal možno 500 kíl a my sme mali len maličké geologické kladivo. Aj tak sa nám ale podarilo odseknúť pár pekných kúskou. Cestou späť sme sa ešte zastavili na vyhliadke na sobšinskom kopci, na priehradnom múre na Dedinkách.

Horná Bartolomej

Nehľadajte to na mape. Je to stará banská štôľňa v Novoveskej Hute. Nazbierate si tam pekné vzorky minerálov - ten kto má rád zelené 😁 Popod haldu ide banský náučný chodník. Bola to asi naša prvá výprava za minerálmi. Aj prostredie je pekné. Okrem tejto haldy je tam viacero banských diel. Za trochu času stojí aj výlet na Vojtechovu osadu.

Lomničák

Rozhodli sme sa pokorit drhý najvyšší bod slovenska - lanovkou. Jednak fyzicky by sme to nedali a ani počasie nebolo dokonalé. Natlačený v malej kabínke sme sa tešili na ten výhľad, ale tesne pod vrcholom privial vietor mračná. Ustrašená pani sa pýta vedúceho kabínky či sa može niečo stať. On odpovedá nech je pokojná, že väčšinou to dobre dopadne 🤣. Tak a už sme hore. Vietor, kosa ale ten pocit stál za to. Fotíme sa a čakáme či sa počasie nezmení. Figu, nezmenilo sa. Len občas priezor do doliny, tak to rýchlo fotíme. Patrik má cez dva metre a tak sa stáva druhým najvyšším miestom na Slovensku. Kupujeme si občerstvenie a magnetky a už sa sunieme lanovkou späť do základného tábora. Zvyšok cesty ideme horskými trojkolkami. Patrik sám na jednej, ja s Matúšom na druhej. O jeden zážitok viac.

Chopok

Na Chopu sme boli 2 krát. Raz Patrik, Matúš a ja a druhý krát len Ja s Matúšom. Je tam pekne tak prečo si to nepozrieť viac krát. Výhľady sú úžasné, vždy je kam sa pozerať. Nízke Tatry sa mi páčia viac ako Vysoké. A povinná kúpa magnetky pre babku a dedka z miesta kde sme boli.

Prielom Hornádu

Vojenské múzeum Piešťany - trapas

Vyšlo nám to až na druhý pokus. Prvý krát sme boli v pondelok a to sú múzea ZATVORENÉ. Tak ale druhý pokus sa podaril. Múzeum je dosť veľké. Techniky dosť na malú vojnu. Tentokrát v zložení Matúš, Patrik, Dávid a Ja. Chlapci sa vytešovali z tých vojenských pozostatkov. Po prehliadke múzea sme ešte išli pozrieť do nejakej jaskyne s návštevou neďalekej farmy. Dávidko si chcel ukradnúť kozu, ale asi by sa jej nepáčilo cestovať 300 kilometrov autom. Tak sme im ju nechali.

Autosalón Nitra - trapas II

Fakt trapas. Kam ideme cez víkend? Na autosalón do Nitry. Super. Skoro ráno sadáme do auta. Nejako sme tam blúdili, ale nakoniec sme zastavili na parkovisku pred výstaviskom. Bolo mi divné že parkovisko bolo prázdne. Začal som niečo tušiť. Nechcem sa tu veľmi rozpisovať, ale vysvitlo že sme prišli o mesiac skôr 😟. Takže náhradný plán Nitriansky hrad. Malá a slabá náplasť na sklamanie detí.

Bobrovecká dolina I

Prvý krát to vlastne nebolo. Prvý krát sme prišli neskoro, posledný vlak nám utiekol. Druhý krát sme prišli skôr 😁. Prvú jazdu sme si dali smerom na Brezno, to nebolo až také zaujímavé ako druhá jazda do Bobroveckej doliny. Príjemná prechádzka lesom. V potoku sme našli pár kamienkov, neskôr Matúš našiel pekný skoryl. Pokračovali sme v prehliadke. Všetko je tam pekné. Odporúčam každému. Kostolík z kôry, mini dedinka, horáreň, lesné stroje.

Ružín

Šli sme na Ružín s cieľom dôjsť až na jedentrampský zrub, ale došli sme len do polovice cesty. Strašne hirúco a terén nie pre deti. Tak sme sa potúlali len po okolí. Pozreli sme si skryté zátoky a nejaký kemp na lúke. Neviem ako to mám nazvať. Pár indiánskych stanov, reštaurácia, zvieratá, preliezky. Posedeli sme, pohrali sme sa, najedli a šli sme do baníckeho múzea v Gelnici. Čakal som niečo menšie, ale bol som dosť prekvapený množstvom exponátov. V banskej kronike sme zistili že tam bolo veľa naších menovcov. Mali nejakú banskú strojársku firmu. Po prehliadke múzea sme sa pobrali späť na základnu pri red creeku. Tentokrát údolím Hnilca.

Ľubietová

Ľubitenit, ten nás tam ťahal. Pre nie geológov, Ľubietenit je minerál. Tak sme to chvíľu hľadali a blúdili po dedine, ale nakoniec sme to našli. Chvíľku dokopca a odrazu sa pred nami zjavila obrovská halda. Hneď sme to tam začali prehrabávať. Patrik, Matúš a ja. Nachádzali sme samé malachity. Boli ale pekné a tak mal batoh po polhodine pár kíl. Ľubietenit sme našli len taký maličký. Cestou späť sme sa zastavili na obed v blízkom motoreste. Poriadne sme sa napchali rybami a Patrik steakom. S plnými bruchami sme sadli do auta a razili sme si cestu späť na zasľúbený východ.

Tereziánska štôlňa

To už bolo trochu dávnejšie. V jeden pekný víkend sme si naplánovali výlet do Smolníka. Je tam Tereziánska štôlňa. Je to džura cez kopec. Hľadali sme to trocha dlhšie ale našli sme to. Pred štôlňou je malé jazierky, preliezky z roku 1970 a prístrešky. Zapli sme baterky a šli sme. Tmavá diera, pomerne úzka a idete po drevených doskách. Cez pukliny na vás kvapká voda, miestami sa leje akoby sme boli v sprche. Videli sme tam aj pár salamandier. Milé spestrenie v tej temnote. Pomaličky sa menil vzduch ako keď vychádzate z jaskyne a boli sme von. Po chvíli oddychu sme pokračovali späť. Cestou späť sme znova stretli salamandre, vonku sme popozerali okolie a pekné skaly a šli sme domov.

Trenčín a Trenčianske teplice

To nebol taký štandardný výlet za kameňmi. Len tak na jednu noc sme vypadli. Pozreli sme si hrad, šli sme do kúpeľov, odfotili sme sa pri soche Chaplina. Počasie bolo na nič a tak sme hľadali kam by sme šli. Na Trenčianskom hrade sme už boli. Našli sme tam motokárovú dráhu a tak sme šli tam. Je to podľa Matúša druhá najlepšia motokárová dráha. Ja to potvrdzujem. Odjazdili sme pol hodinu a na druhý deň znova. Dobrá zábavka a trocha adrenalínu. Na obed pizza, nič iné v okolo nebolo a v penzióne nič nevarili. Bola to krčmo picéria ale pica bola dobrá.

Malá vlčia dolina stratený raj I

Ľupčiansky hrad

Toľkokrát sme šli okolo a nikdy sme nemali čas sa tam zastaviť. Až konečne v lete 2020 sme sa tam šli pozrieť. Trafili sme hneď vstup. Čakali sme asi 10 minút. Hrad bol pekný, asi najlepšie zreštaurovaný. Priestranné nádvorie. Expozícia celkom dobrá. Z hradu sú pekné výhľady. Pred hradnou bránou stánok s občerstvením. Veľmi chutný domáci syr, robia aj hamburger s tým syrom. Lahôdka. Mal som aj kávu s medom. Ešte som nemal s medom. Dalo sa to vypiť 😁 Kúpili sme si ako vždy magnetky. Jedna Matúšovi, jedna mne a jedna pre babku a dedka. Pekný výlet a hrad odporúčam.

Hrochoť, Kyslinky a sopka

V okolí poľany sme sa túlali už viac krát, ale priamo v kaldere sme ešte neboli. Mali sme čas tak prečo neísť práve tam. Prvá zástavka bol pri Bátovskom balvane. Kto tam nebol, nech ide. Taký veľký samostatne stojaci balvan ešte nevidel. Človek sa pri ňom cíti ako mravec. Pred tým sme ale prechádzali Hrochoťou. Cestou tam sme si všimli veľký počet vetriesok. Praga V3S. Cestou späť sme ich počítali a bolo ich 17. V šetky v jednej dedine a to sme šli len hlavnou ulicou. Je ich tam asi najviac na m2 v europe. Dorazili sme do kysliniek, trochu sme sa potúlali. Chceli sme popozerať nejaké šutre v potoku ale bol dosť rozvodnený, tak aspoň niečo sme nazbierali na poľnej ceste. Chceli sme nájsť aj lávový tunel, ale nemali sme už veľa času a tak sme sa pobrali späť do Zvolena.

Bardejov a strašidelný les

Najpr sme sa poobzerali z rozhľadne kam sa vyberieme. Upútal nás pohľad na blízky les a tak sme sa tam vybrali. V lese vládlo ticho a šero, doslova tmavý les. Celý pretkaný roklinami. Veľmi zvláštne miesto, také tajomné. A v tom to prišlo, búrka ako sviňa, tak sme odtiaľ rýchlo utekali. Určite by sa tam diali strašidelné veci. Za lepšieho počasia ten les ešte preskúmame.

Svidník

Zahura

Lehôtka pod Brehmi

Nemali sme kam ísť a tak sme chvíľu na nete hľadali kam sa vyberieme. Rozhodnutie padlo na horské kolobežky. Chvíľu sme to hľadali, ale našli, mali sme ešte čas tak sme v potoku hľadali jaspisy a našli sme. Po chvíli sme nasadli do nákladného auta ktoré nás odviezlo do Repišťa a odtiaľ už len lesom na kolobežkách. Na ceste sme narazili na pekný chalcedón. Škoda že sme nemali batoh. Musel som ten šuter dať na kolobežku a zaťažiť ho nohou. Dosť nepohodlné, hlavne keď kameňou pribúdalo 😁. Cesta bola príjemná, miestami dosť prudký zjazd. Zastavili sme sa aj na černice, bolo ich hojne. Cesta nám trvala asi hodinu a pol. Bol to pekný zážitok. Pekný výlet, ktorý si ešte zopakujeme ale pribalíme kladivko a batoh.

Gretľa

Gretľa je kopec kde je lom na sadrov. Išli sme cez les, po ceste by nás asi nepustili. Po 15 minútach sme dorazili na spodnú etáž kde ale neboli pekné sádrovce a tak sme pokračovali až na najvrchnejšiu. Tam už boli sádrovce a kalcity. Aj výhľad bol super. Batoh plný kameňov a zdrhali sme lebo sme spustili zabezpečovacie zariadenie 😁 Húkalo to riadne. Takže rýchlo do lesa, preč z očí kamier 😁 Úlovok stál za to.

Liptov

Dobšinská Ľadová jaskyňa

Havrania skala

Rakovec

Rakovec.Malá osada vo Volovských vrchoch kde som ako dieťa trávil prázdniny na poľovníckej chate. Nádherné miesto a veľa krásnych spomienok. V okolí je množstvo baní. Často sme tam chodili na huby, pozorovať stádo koní ktoré tam mali letné sídlo. S bratom sme sa túlali po lesoch, liezli na kopec Babiná, stavali hrádze na potoku. Pár krát som tam zobral aj mojich chlapcov, ukázať im tento prekrásny kút Slovenska. Teraz je ale les dosť zničený ťažbou dreva. Ale les znova vyrastie, znova bude plný húb. Aspoň raz za rok sa tam idem pozrieť, zaspomínať na detstvo.

Tomašovský výhľad

Máme to blízko. Vyštartovali sme z ďurkovca. Pekne pomaly hore kopcom, pár zastávok. Kochali sme sa výhľadom na Tatry a blízky kameňolom. Potom už len dole kopcom k Tomašáku. Kochali sme sa výhľadom na Slovenský raj. Pochodili sme všetky vyhliadky a nazreli aj do jaskyňe pod Tomášovským výhľadom. Rozprávali sme aa o tom aké by to bolo super keby bola lanová dráha z tomašáku na druhú stranu k čertovej diere. Bol by to pekný adrenalín ponad roklinu Hornádu. Cestou späť sme sa občerstvili pod prístreškom a po lúke sme bežali ku kameňolomu. Matúš sa dole kopcom kotúľal 😁. V kameňolome sme si našli pár skamenelín mušlí a listov. Počasie nám vyšlo, zabávali sme sa. Prechádzka na 👍

Donovaly

Okolo Poľany a inde

Dnes to bol výlet s Patrikom. Plán bol viacmenej jasný. Vybrali sme sa do Jasenia na zlato. Na mieste som zistil že panvica ostala doma. Trapas. Tak sme nabrali vody z Kyslej. Nabral som štrk do vedra a šli sme ďalej. Ďalším miestom bol Pohronský bukovec. Keďže som ale nemal panvicu tak sme pozreli len blízky kameňolom. Nabrali sme si vzorky a šli do Ľubietovej k vodopádu. Z potoka sme nabrali vzorky, v lese pohľadali huby a pokračovali sme do Zvolena. Tam sme vyzdvihli Matúša a šli sme sa rekreovať do športového centra. Zahrali sme bouling a biliard, šli na večeru. Ešte k nášmu športovému výkonu- Matúš vyhral bouling, Patrik biliard. Hral ho prvý krát. Odviezli sme Matúška a s Patrikom pokračovali do Detvy, odtiaľ cez poľanu do Brezna. Zastavili sme sa na Tlstom javore na záhnedu, našli pár kúskov a išlo sa domov.

Víkend v Kováčovej.

Do Kováčovej som dorazil doobeda. Cesta strašná ale prežil som to. S Matúškom sme sa vybrali na naše obľúbené miesto, športový areál. Po 4 kolách boulingu sme sa šli najesť a hútať kam ďalej. Našťastie milá pani čašníčka nám pripomenula Pustý hrad a tak sme šli. Cesta nebola ani tak dlhá ako nás morila horúčava. Cestou sme pozorovali jašterice, Matúš prehadzoval lameňmi roklinu a pomedzi to sme sa bavili o cestovaní v čase. V lese sme natrafili na prístrešok a kde tu sme zbierali vzorky minerálov. Nakoniec sme dorazili na vrchol, na pustý hrad. Krásne miesto, priam očarujúce. Prešli sme z horného na dolný hrad. Všade jašterice, krásny výhľad a všadeprítomná horúčava. Ale stálo to za to. Došli sme až k bufetu kde sme sa schladili kofolou. Bola to ale nejaká napodobnenina, nie ako tá naša pramenitá kofola. Pomaličky v kľude sme došli k autu, ešte sme spravili pár záberov technickej pamiatky a šli sme do Kováčovej. V nedeľu sme si pozreli vodnú nádrž nad kováčovou. Škoda že sme nešli na huby. Nazbierali by sme plný kôš. Fakt ich bolo veľa a tak sme niektoré prehodily za plot do obory diviakom. Potešia sa. V lese sme narazili na pingový pás z ktorého si airsofťaci spravili cvičisko a smetisko. Zastavili sme sa na kofolu v horskom hoteli a šli na obed. Poobede sme šli do Badínskeho pralesa. Trošku sme sa tam potúlali, poobdivovali obrovské staré stromy. Zošli sme aj k potoku a ryžovali zlato, ale neboli sme úspešný. Vzali sme vzorky minerálov a pokračovali sme k Badínskej pivničke. Schladili sme sa v nej, prešli sme lúkov, natrhali sme si žlté čerešne, boli ale strašne kyslé. Odtiaľ sme pokračovali na Sliač. Tam sme objavili motokáry tak sme si trošku zajazdili. Škoda že víkend skončil tak skoro. Bol super.

Poníky

Mala to byť výprava za minerálmi, ale bolo to viac.Auto sme odstavili pri družstve, Pár metrov od auta bola studnička tak sme si nabrali vodu a vyrazili cez lúku na miestu určenia - halda kde mali byt azurity. Ako sme tak šli, Matúš sa zastavil, zohol a zo zeme vyhrabal drevný opál. Paráda. Šikovný chlapec 😀. Tak sme sa poobzerali a našli sme ich viac. Pobrali sme sa ďalej, popri množstve posedov. Trochu sme sa odchýlili od kurzu a tak prvou odbočkou sme nabrali správny smer. Hore kopcom cez tajuplný les plný divých čerešní. Dostali sme sa na malú vápencovú plošinu z ktorej sme zbadali skupinu vrtulníkov. Boli tri a leteli priamo ponad nás vo Včkovej formácii. Leteli do BB na oslavu SNP. Pohli sme sa ďalej pomedzi závrty až k škrapovému poľu, ďalej lúkou smerom k salašu. Odtiaľ korytom potoka k ďalšiemu posedu. Cestou sme zo zeme zbierali malachity, azurity, dokonca aj ceruzit. Halda nás dosť sklamala. Minimum pekných minerálov a tak sme šli preskúmať les. Najprv som myslel že sú to pingy a možno niektoré aj boli, ale časť z nich boli závrty. Došli sme ažk skalnej stene a dvom malým jaskyniam. Popod skalu sme nachádzali ďalšie znaky jaskynného systému až sme došli k poriadnej priepasti. Myslím že to bola Ponická jaskyňa, ale istý si nie som. Keby sme mali s Matúšpm výstroj a baterky tak by sme určite nazreli aj hlbšie. Už pri vchode bolo vidieť sintre a v puklinách náteky aragonitu. Zrazu sa zotmelo a začalo pršať tak sme šli späť na haldu kde sme nechali batoh. Búrka zosilnela tak sme pridali do kroku. Chceli sme sa skryť v neďalekom posede, ale bola tam plechová strecha tak sme pokračovali ďalej. O chvíľu prestalo pršať tak sme znova začali hľadať kamene. Našli sme ešte pár azuritov. Potom už len lúkov k autu. Cestu sme si krátili debatou o cestovaní v čase 😁

Javorina

Kam na výlet? Javorina - bývaly vojenský priestor. Bál som sa že to budeme dlho hľa dať, ale všetko je vedľa cesty. Najprv sme si vybehli na lúku nad komplex budov, odtiaľ sme mali dobrý výhľad na celý objekt. Ako mesto duchov. Pofotili sme si to, popočúvali ručiace jelene a pokračovali sme ďalej. Zastavili sme sa pri veľkých poldroch až sme dorazili k tankovej strelnici. Všetky budovy sme si pofotili, poobzerali sa po okolí, hľadali sme aj huby. Nasadli sme do auta a pokračovali ďalej do neznáma až sme došli do dediny Ihľany, začiatok dediny celkom pekný ale neskor osada, bordel, ...
A šli sme ďalej. Hobnica a ďalšie. Otočili sme auto a vracali sme sa späť. Zastavili sme sa ešte pri podľa nás opustených kasárňach. Na bráničke bol starý hrdzavý zvonček a Matúš zazvonil 😁. Nič sa nedialo a zrazu po pár minútach sa zjavila vojačka 😁 Tak sme povedali že to bolo nechtiac a že sme nevedeli že ten zvonček funguje 😁. Sadli sme do auta a išli späť na chatu. Zaujímavé objekty máme nafotené, nakamerované. Kľudne by sa tam mohol natáčať postapokaliptický film.

Korona

Mali sme v pláne navšíviť sysľe ale Matúš šiel do karantény a tak sme to o dva týždne nestihli. Sysľe boli vraj už zalezené v norách. Škoda. Víkendovali sme teda na našej základni. V piatok večer sme šli pozorovať a fotiť hviezdy. Tma jak v rohu a my na lúke za Novoveskou Hutou. V noci už bola dobrá kosa tak sme spravili pár fotiek a rýchlo späť na chatu. Nedeľu sme strávili na chate. Prevetrali sme auto na diaľkové, prišiel aj bratránek Dávidko. Čistili a fotili sme šutre z rôznych výletov.

Opustene miesta

Chleb

Troška preskočím čas a neskôr sa vrátim späť. Keďže Matúš havaroval na baju a rozbil si koleno a lakeť, tak sme tomu museli prispôsobiť aj výlety. Dnes 10.8.2022 sme boli lanovkou na Chlebe. Celkom slušný výhľad, pofotili sme sa, dali si kávu a čokoládu a šli sme späť. Cestou sme sa zastavili u Gabiky aby Matúšovi zablahoželali k narodkám. Na chate sme sa dobre naobedovali a oddychovali.

Úhorná

Jeden pekný bezoblačný večer sme sa rozhodli že ideme pozorovať hviezdy. Náš cieľ Uhorná. Je tam taká nová útulňa hore v sedle a tak sme zbalili spacáky a vyrazili. Auto sme nechali v sedle a ďalej pešo po červenej. Po pár minútach sme došli k útulni a bola naozaj útulná. Vybalili sme sa spravili oheň a čakali na tmu. Keď už konečne prišla vybalili sme techniku, fotili a kochali sme sa krásnou oblohou plnou hviezd. Bolo vidieť aj mličnu cestu. Asi po 2 hodinách sme zaľahli. V noci prišiel k útulni malý diviak ktorý mi nedal spať asi dve hodiny. Potom ho niečo vyplašilo a bol kľud. Ráno sme sa naraňajkovali a pobrali sme sa späť k autu. Cestou sme sa zastavili pri jazere Úhorná a pri starej halde v Smolníku. nabrali sme si pár pyritou a šli na chatu.

Stratený raj

Začiatkom leta sme vybehli pozrieť ako sá ma náš tulácky flek Stratený vodopád. Bajky nechávame v kriakoch pri ceste a predierame sa kriakmi a pokrivou až prichádzame medzi známe skaly. Obnovujeme hrádzu a vydávame sa na prieskum do skál. Do rokliny spúšťame par balvanou a pomáhame starým stromom konečne padnúť na zem. Zliezame z kopca, chvíľku posedíme, Matúš spraví pár fotiek a ideme späť.

Špania dolina

Po pár rokoch opäť v Španej doline. Tentokrát spíme v Starých horách. Malá útulna izba v penzióne ktorý mal zvláštnu výzdobu. Asi ukradli všetky značky z Tatier. Vyzerá to zaujímavo. Ráno ideme do Španej, chceme ísť tunelom do Pieskov. Po príchode platíme vstupné a na oplátku dostávame prilby a baterky. Cesta tunelom nie je veľmi dlhá ale v tej horúčave osviežujúca. Na steane pieskov odovzdávame prilby s tým že späť ideme po lese. Po odchde ostatných ideme na haldu. Nič extra. Pár malachytov, azuritou a tak fotíme, spúštame balvany dole haldou a hádžeme kamene do jazera. Po hodine bláznenia ideme do Španej. Zo začiatku pekny stupak ale nie dlhý.Potom rovinka a konečne dole kopcom. Zastavujeme sa pri úpravni rúd a neskór Matúš objavuje peknú haldu bohatú na minerály. pekné ružové sádrovce a Cremaolity. Akcia sa vydarila. Bolo super 👍

Jasovská Jaskyňa a Zádiel

Jed pekný jarný víked keď sa ledva roztopil sneh a otvorili sa jaskyňe sme vybehli do Jasovskej jaskyňe kde sme ešte neboli. Jaskyňa má vstup pomerne nízko, čakáme len chvíľu a prehliadka začína. Celkom pekná jaskyňa aj keď pomefne malá. Po jaskyni sa ideme pozrieť k blízkemu jazeru a zrúcanine tviacej pece. Potom už pokračujeme do Zádielu, obzrieť si roklinu. Úchvatné vysoké skaliská, skalné ihly a vodopády. Keďže už máme za sebou dosť tak sa vraciame k autu a raz ju prejdeme celú. Zastavujeme sa ešte na soroške v starom lome, ale očakávané flority si neodnášame. Ešte jedna zastávka v Gemerskej polome a ide sa na chatu 😁